… vinohradníčky, vinárky, škôlkárky, šľachtiteľky sa začal písať na jeseň v roku 1977. Ešte som chodila do základnej deväť ročnej školy  (ZDŠ) keď „ šéf“ Komplexného výskumného ústavu vinohradníckeho vinárskeho ( KVUVV) v Bratislave, z vysunutého pracoviska  Opatovská Nová Ves , Ing.Emil Šiška, prišiel robiť nábor na štúdium Odborného učilišťa poľnohospodárskeho (OUP) – odbor vinohradníctvo, vinárstvo v Želovciach. Bolo to  za účelom získania budúcich „ Vedecko -výskumných pracovníkov, do  vinohradnícko – vinárskej oblasti, šľachtenia, novošľachtenia a ostatnej výroby „ pre KVÚVV. Tak pekne to znelo a znie mi to v ušiach dodnes, že som zobrala prihlášku na štúdium  OUP v Želovciach a zmluvu z KVÚVV ako ich  budúci zamestnanec, na podpis rodičom . Rodičia nenamietali a ja som zo dňa na deň prestúpila  zo ZDŠ na OUP  v Želovciach. Mala som šťastie na učiteľa vinohradníctva a vinárstva , odborníka z praxe.  Bol to  Ing. Jozef Lajko, na škole suploval  dva roky–   inak  pracoval na  Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom ( UKSÚP)  v Dolných Plachtinciach ako skúšobník novo vyšľachtených odrôd pre Slovenskú republiku. Po troch rokoch štúdia a praxe na škole a aj u budúceho zamestnávateľa KVUVV – kde som znova natrafila na odborníka Ing. Štefana Ďuríka – vedúceho výroby, som získala výučný list. A bolo treba ísť ďalej. Ďalšie moje kroky viedli na Tokaj do Viničiek  na nadstavbové štúdium. Po krásnych dvoch rokoch na Tokaji , prišla maturita a po maturite nástup  do zamestnania na KVÚVV do Opatovskej Novej  Vsi ( 1982). Nastúpila som   ako  asistentka  na  riešenie úloh ako je  nové šľachtenie viniča,  neskôr  udržovacie šľachtenie viniča. Hlavnou riešiteľkou šľachtenia bola Ing. Dorota Pospíšilová CSc. naša uznávaná slovenská šľachtiteľka  pre vinič.  Ale neostalo len pri tom. Aktívne som bola pri výrobe sadeníc viniča, výrobe hrozna, podpníkového viniča a aj pri výrobe vína – tak si to želal vedúci výroby.   Chcel aby som sa naučila všetko o výrobe. Ale ako to v živote chodí – skončili sme v jednej… domácnosti  a máme dvoch synov, Matúša a Ondreja. A tak keď som v roku 1993 prišla o prácu už som nerozmýšľala o tom kde sa zamestnám, ale kde zoženiem základný kapitál na rozbehnutie vlastnej firmy.   Ani vo sne ma nenapadlo, že by som išla podnikať v niečom inom.  S manželom  sme už mali vysadený vinohrad o rozlohe 0,22 ha.  Ale čo je dôležité, mali sme vysadený aj podpníkový vinohrad,  o výmere  0,20 ha.  Na začiatok to bolo celkom „fajn“. Tak som začala moju podnikateľskú cestu  s výrobou viničových sadeníc . Príprava na to mi trvala jeden a pol roka. Po absolvovaní podnikateľského kurzu cez Úrad práce, ktorý bol podmienkou na získanie finančných prostriedkov na rozbehnutie podnikania som  začala podnikanie 1. Septembra 1995  ako SHR a neskôr  SZČO.